Gabriela Grznárová

Zo sna

1.

Vždy každý večer čítam snár

a hľadám sen, čo sa mi nestal,

kým tvoju tvár si berie jar

na smutné fialkové miesta.

Nakoniec si ťa obľúbi

deň, vyzbrojený po zuby.

A noc (tak podozrivo mladá)

v mojom sne tvoje stopy hľadá.

2.

Ráno sa zbláznil zlatý dážď

a všetci majú žlté dlane.

V tom sne sme boli každý zvlášť.

Našťastie, nevieš, čo sa stane.

Nakoniec si ma obľúbi

deň, vyvrátený naruby.

Do starých záhrad z neba padá

vždy kúsok mňa a kúsok hada.

Momentka VIII.

(táto dedina, tento večer)

Dedina ako v balade

pritiahla súmrak v sivom koči.

Deň kľačí s hlavou na kláte

a lampám zakrývajú oči.

A u nás nuda od včera -

lepíš sa z črepov čínskej vázy

(a dúfaš, že ti uveria).

Dom čaká sólo pre dva hlasy.

Vystrihujem sa z papiera

do tvaru, čo nič nepokazí.

Momentka so Salome

Ráno pije horkú čiernu kávu,

zvyšky spánku do nás zatĺka.

Vonku vedú jeseň na popravu,

padla prvá hlava jablka.

Opieraš sa o mňa ako o kmeň

stromu, čo má vetvy prinízke

Presne ako vlani, len si spomeň

na to dievča s hlavou na miske.

Do(jemne)

Zmietaš sa vo mne ako prudký

búrkový vietor. Na púti

pováľal všetky cudzie smútky.

Náhrdelníky labutí

priškrtia rieku. Z tichej hrude

vypúšťa rybie sforzato.

Nepýtaj sa ma, kto jej bude

závoje hádzať na blato.

Deň kradne očká z prsteňov,

zažína lampy s jeseňou,

na púti starne detské kolo.

Do prázdnych ulíc kráča dážď,

v tom ty sa vo mne premieňaš

na všetko, čo už dávno bolo.