Peter Šípoš
Nepíšem dlho, básne roky len tak levitovali vo mne. Teraz ich odkrývam a oddychujem.
ja
povedal by som
trošku skôr
(než Bondarčuk prerozprával Tolstého)
Andrej a Nataša
potvrdili moje narodenie
chodím v povyťahovaných obrazoch
už nie medzi stromami
s poéziou aj s Natašou
ktorá je asi zmätená
škoda:
stromy sa vynosili
a to príliš trvá
femme narcis
možno sú ústa :
iba kontúry
rovnakou výzvou
pre ateliérne in flagranti
ako indícia a irónia v jednom :
na femme narcis
báseň zrejme nemá
povrchová
vo vychladenej rozprávke
nespoznávam charizmu
nevznikám očami
ktoré prebíja závislosť
k svojmu zrkadlu
kaša je obrátená
pre istotu
vtedy si dobre hrala slnko
mal som si zavesiť
zrkadlovky na jazyk